Kalendář
RSS
Facebook
Twitter
Google+
Nahoru

Kalendář odborných akcí Kalendář odborných akcí


Máte zájem o odborné semináře z psychologie? Stačí sledovat náš kalendář a už žádný nepropásnete.

Přidat RSS kanál Přidat RSS kanál


Zajímají Vás články z určité kategorie, nebo z celého webu? Přidejte si RSS kanál a dostávejte nové články rovnou do mailu.

Facebook
Ooops!

Plugin se zdržel, stiskněte refresh.

Twitter
Psychologon

Jsme i na twitteru. Sledujte nás a sdílejte články, které Vás zajímají...

Google+
Ooops!

Plugin se zdržel, stiskněte refresh.

Ako kokaín vplýva na spoločenské vzťahy

avatar uživatele
Zuzana Vaverková
Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Kokaín v súčasnosti patrí medzi jednu z najpopulárnejších drog, je rozšírený najmä v Európe a spojených štátoch, kde je druhou najčastejšie užívanou nelegálnou drogou, hneď po marihuane. Kokaín je obľúbený najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sa s ním môžu stretnúť, či už na party, kde sa predáva ako prostriedok sľubujúci zlepšenie zábavy, alebo si ho zoženú s úmyslom zlepšiť svoju výkonnosť a kognitívne fungovanie.

 

Aj napriek tomu, že sa o drogových závislostiach toho už veľa popísalo, táto tematika je stále aktuálnou a aj v súčasnosti môžeme nájsť mnoho nových výskumov a štúdií, ktoré sa sústreďujú na rôznorodé oblasti vplyvu omamných látok na kognitívne schopnosti a psychiku človeka. V nasledujúcom článku sa venujem konkrétne kokaínu a výsledkom nedávnej štúdie o jeho účinkoch na interpersonálny kontakt medzi ľuďmi.

Kokaín sa najčastejšie získava z vysušených listov rastliny koky (Erythoxylum), no drogu je už možné vyrobiť aj čisto synteticky. Táto droga slúži akopomoc pre človeka, ktorý potrebuje byť telesne výkonnejším a duševne triezvejším. Užíva sa väčšinou šňupaním, jedením, pichaním do žili alebo cez sliznicu. Najúčinejšouformou je práve injekčná forma (Shneiderová, 2003).

Dokonca aj Otec psychoanalýzy, SigmundFreud videl v kokaíne liečivý prostriedok, ktorý používal ako pomoc pri psychických ochoreniach, no on sám ho používal aj na tlmenie bolesti. Dlhodobé experimentovanie s drogou ho priviedlo k falošnému dojmu, že kokaín síce môže slúžiť ako náhrada morfia, no nevedie však k závislosti. V minulosti sa kokaín často používal ako lokálne anestetikum pri operáciách (Streatfeild, 2002).

 

Obrázok 1.

Účinky anjelského prachu

Kokaín v tele spomaľuje odbúravanie hormónu adrenalínu, čo vedie k zvýšeniu srdcovej činnosti, búšeniu srdca, zrýchlenému tepu a taktiež je zbrzdená činnosť receptorov ovplyvňujúcich pocity bolesti, a preto je človek voči bolesti menej citlivý a cíti sa neohrozený.

Po užití kokaínu teda ako prvý nastupuje silný pocit eufórie, človek sa zrazu cíti šťastný a uvoľnený a má nutkanie niečo „podniknúť“. Pritom sa potláča pocit hladu a potreba spánku a na druhej strane sa zvyšuje túžba po aktivite (najčastejšie ide o tanec či sex). Po uplynutí času pôsobenia látky, ktorý je zvyčajne len pár hodín, však veľmi rýchlo nastupujúdepresívne stavy, ktoré môžu byť sprevádzané pocitmi strachu či paranojou, človek je ospalý a mrzutý a to ho vedie k tomu aby užil ďalšiu dávku. Práve takýmto spôsobom sa začína nebezpečný začarovaný kruh, ktorý vedie až k drogovej závislosti a v najhoršom prípade k smrti v dôsledkupredávkovania. Kokaín totiž po čase pri šňupaní stráca svoju účinnosť a preto sa závislí rozhodnú skúsiť ihlu, dlhodobí užívatelia hovoria, že kto si kokaín raz pichol už ho nikdy nebude šňupať (Shneiderová, 2003).

Vplyv na vzťahy

Tím výskumníkov zo Psychiatrickej kliniky na univerzite v Zurichu tento rok uskutočnil výskum, v ktorom si kládli otázku ako kokaín ovplyvňuje interpersonálne vzťahy ľudí, ktorí ho užívajú, s čistými osobami. Štúdie sa zúčastnilo 80 pravidelných konzumentov drogy, ktorých výsledky boli zrovnávane s kontrolnou skupinou so 63 ľuďmi.

Účastníci podstúpili sériu testovaní, ktorá sa skladala zo sady testov z behavioralných, psychoanalytických a psychofyziologických metód. Boli pozorované reakcie skúmaných osôb vo viacerých typoch sociálnych situácií, pri čom sa meral ich tep, sledovali sa pohyby očí a monitorovala sa im mozgová činnosť. Išlo o situácie, v ktorých bolo treba použiť spoločenské schopnosti a ľudia museli zapojiť napríklad empatiu alebo sociálne cítenie.

Výsledkom štúdie bolo, že ľudia ktorí pravidelne užívajú kokaín majú problémy pri prejavovaní empatie iným ľuďom a rovnako nie sú schopní prosociálneho chovania, tak ako zdravý človek. Závislí na kokaíne majú problém sa vcítiť do pocitov druhých ľudí ako aj rozoznať ich emócie z hlasu, tiež majú problém sa správať slušne a využívať vyberané spôsobyak to spoločenská udalosť vyžaduje. Užívatelia kokaínu celkovo vyhľadávali spoločnosť druhých ľudí menej.

 

Obrázok 2

Výskumníci tiež zistili, že konzumenti kokaínu majú znížený záujem o druhých ľudí hlavne z toho dôvodu, že medziľudské vzťahy sú pre nich menej uspokojivé a nenachádzajú v nich toľko potešenia ako ľudia, čo drogu neberú. Práve toto je hlavným prínosom spomínanej štúdie, ide teda o zistenie, že obľúbenci kokaínu nepociťujú pre nich dostatočnú radosť z naväzovania kontaktu s inými ľuďmi, a preto ich vyhľadávajú menej a rovnako venujú menej času zaujímaniu sa o problémy a pocity iných.

Toto tvrdenie sa podarilo dokázať aj neurologicky, kedy sa u používateľov kokaínu zistila menšia aktivita takzvanej orbitofrontálenj mozgovej kôry (ktorá je zodpovedná práve za pozitívne emócie, motiváciu, či pocity šťastia) pri skenovaní mozgu počas sociálnej interakcie.

Zistenie, ktoré sa výskumníkom podarilo, môže slúžiť na vysvetlenie toho, prečo sa závislým na kokaíne často nepodarí prestať aj v prípade, že kokaínová závislosť má enormný vplyv na ich rodinu, pracovné či priateľské vzťahy.Tieto poznatky sú tiež významné aj pre psychoterapiu, pri ktorej je užitočné, ak sa terapeut sústredí na nácvik sociálnych schopností ako sú napríklad empatia a prosociálne chovanie, ktorý potom vedie k zvýšeniu pravdepodobnosti úspešného vyliečenia závislého (Preller, 2014).

 

Zdroje

    1. Preller K., Herdener M., Schilbach L., Stämpfli P., Hulka L., Vonmoos M., Ingold N., Vogeley K., Tobler P., Seifritz E. & Quednow B. (2014). Functional changes of the reward system underlie blunted response to socialgaze in cocaineusers. Proceedings of the National Academy of Sciences, 30 (1) DOI: 10.1073/pnas.1317090111
    2. Sylvia Schneiderová & Helmut H. Erb. (2003). Drogy. Bratislava: Mladé Letá.
    3. Streatfeild D.(2002). Kokain- dějiny. Praha:BB art.

Zdroje obrázků

  1. Hlavný obrázok: http://luxury.rehabs.com/cocaine-addiction/recovery-statistics/
  2. Obrázok 1:http://wonderingfair.com/2012/06/22/freud-and-the-love-delusion/
  3. Obrázok 2:http://www.telegraph.co.uk/comment/columnists/simonheffer/8210466/Get-tough-on-drugs-dont-legalise-them.html

UDÁLOSTI

V současné době nejsou vypsány žádné události.

PARTNEŘI

PSYCHOLOGICKÝ ÚSTAV FFMU

web: http://psych.phil.muni.cz/

Psychologický ústav FFMU

FILOZOFICKÁ FAKULTA MU

web: http://www.phil.muni.cz/

filosofická fakulta masarykova univerzita

KATEDRA PSYCHOLOGIE FFUP

web: http://www.psych.upol.cz//

www.psych.upol.cz

KATEDRA PSYCHOLOGIE FFUK

web: http://psychologie.ff.cuni.cz/

psychologie.ff.cuni.cz

FILOZOFICKÁ FAKULTA UP

web: http://www.ff.upol.cz//

www.ff.upol.cz

WebArchiv

web: http://www.webarchiv.cz

WebArchiv - archiv českého webu

OSEL.CZ

web: http://www.osel.cz/

OSEL.CZ

Inovace v Psychologii

web: http://www.inpsy.cz/

inpsy.cz

COOLNET

web: http://www.coolnet.cz/

coolnet.cz

e-mail: info@psychologon.cz tel.: +420 549 497 794 ISSN: 1805-7160

Psychologický ústav Filozofické fakulty Masarykovy univerzity
Arne Nováka 1
602 00 Brno
Česká republika